Dusík aj síra predstavujú v rastlinách základné stavebné kamene pre syntézu proteínov. Nedostatok síry značne znižuje efektívne využitie dusíka a obmedzuje syntézu proteínov. Už od čias industrializácie pochádzalo veľké množstvo síry v pôde zo znečistenia atmosféry oxidom siričitým (v dôsledku spaľovania fosílnych palív). Vzhľadom k znižovaniu emisií a obmedzovaniu tohto zdroja atmosférickej síry je teraz aplikácia vyváženej výživy o to dôležitejšia. 

Rastliny sú schopné prijať síru z pôdneho roztoku iba vo forme síranov. Rovnako ako okamžite dostupné dusičnany sú aj sírany náchylné k vymývaniu. Síranové hnojivá sa preto odporúčajú aplikovať na jar tak, aby ich rastlina mohla prijať počas obdobia aktívneho rastu rovnako ako dusičnany. Síra je spolu s dusíkom potrebná pre tvorbu bielkovín, a preto je podobné aj načasovanie príjmu týchto živín.   

Elementárna síra

Kým sírany z hnojív sú rastlinám okamžite dostupné, pri aplikácii elementárnej síry musí najprv v pôde dôjsť pôsobením baktérií k premene na sírany. Táto oxidácia môže trvať aj niekoľko mesiacov, takže sírany nemusia byť k dispozícii vtedy, keď ju rastliny potrebujú.

Syntéza proteínov

Síra je v rastlinách potrebná pre rad vývojových funkcií. Rovnako ako dusík je predovšetkým stavebnou časťou proteínov. Medzi obsahom síry a dusíka v rastlinách existuje úzka súvislosť. U väčšiny rastlín pripadá na každých 12kg prijatého dusíka 1kg síry (2,5 kg SO₃).

PRÍJEM SO₃ POČAS RASTOVÉ SEZÓNY U PŠENICE, ZEMIAKOV A KAPUSTY

Kapustovité ako je repka, kapusta či kel vyžadujú oveľa viac síranov. Extra dávku síry potrebujú pre produkciu glykosinolátov, ktoré používajú pre svoju obranu.

Síra, na rozdiel od dusíka, sa po vstupe do rastliny nepohybuje proti smeru transpiračného prúdu, a preto napríklad rastlina nemôže podporiť nový rast tým, že by síru odobrala zo starších listov. K uspokojeniu všetkých rastových nárokov je preto nutná dostatočná a stála dodávka síry z pôdy.

Príznaky nedostatkov síry zahŕňajú žltnutie novo rastúcich mladých listov. Naopak nedostatok dusíka sa prejavuje najprv na starších listoch.

Nedostatok síry u repky sa môže tiež prejavovať fialovením a otáčaním okrajov mladých listov smerom nahor, oneskoreným a dlhým kvitnutím, bledo sfarbenými kvetmi a tvorbou menšieho množstva malých šešúľ.

Nebezpečenstvo nedostatku síry môže vzrastať v krajinách, kde klesá hladina atmosférickej síry v dôsledku znižovania emisií spôsobených spaľovaním fosílnych palív. V Spojených štátoch a v Európskej únii podstatne klesli emisie oxidu siričitého. Podľa  Earth Observatory (ktorá zdieľa dáta z výskumu NASA) je zníženie obsahu síry v atmosfére viditeľné aj v Ázii, čo je oblasť sveta, kde sa vyprodukuje najviac oxidu siričitého. Emisie oxidu siričitého v Číne v dvoch obdobiach v prvých dvoch dekádach tohto storočia ukazujú trvalý pokles atmosférického znečistenia, čo, podobne ako v iných post-industriálnych oblastiach sveta, povedie k zníženiu dostupnosti síry v pôde.

VIACROČNÉ PRIEMERNÉ KONCENTRÁCIE OXIDU SIRIČITÉHO Z MERANIA OMI V ROKOV 2005–2007
Zdroj: NASA Earth Observatory

VIACROČNÉ PRIEMERNÉ KONCENTRÁCIE OXIDU SIRIČITÉHO Z MERANIA OMI V ROKOV 2011–2014
Zdroj: NASA Earth Observatory